Slovenský raj

Cestou zo Spišskej Novej Vsi cez sedlo Grajnár na Dedinky je pri ceste starý lom. Nedávno v ňom vyrástla turistická atrakcia Obri v Raji aj s nejakou tou infraštruktúrou. Vyhliadka, parkovisko, kaviareň, WC, detské ihrisko. Ideálne na takú kratšiu zastávku pre rodiny s deťmi presúvajúce sa autom niekde zo západu na východ alebo opačne. Deti ktoré nevedia obsedieť v aute budú určite vďačné. Tým, ktorí potrebujú chodiť trošku viac ako ponúka prechádzka na vyhliadku a späť sa ponúka neďaleká miniatrakcia, vyhliadka s miniferatou v kopci oproti. Hlinisko sa

Po týždňovom monzúne a ďalšom predpovedanom daždi na piatkovú noc a asi pol soboty, som v piatok večer napísal na Facebook: „Mám také tušenie, že pri nedeľnom písaní reportu zo zajtrajšieho mtb maratónu v Slovenskom raji, sa budem musieť držať na uzde, aby som nepoužil nejaké sprosté slovo.“ Bratranec, steampunkový spisovateľ, mi hneď poradil: „Vulgarizmy sú teraz moderné, v pokoji napíš: - Ba kieho! Alebo – Bodaj ho porantalo!“ Tak som si jeho slová zobral k srdcu, pospomínal si ešte na nejaké ďalšieho tradičné oslovenia a pomenov

Ondrejisko/Borovniak 1272m. je oficiálne najvyšší vrch Slovenského raja. (opravujem pre doplnenie info: oficiálne je najvyššia v Slovenskom raji Predná hoľa, 1545m.n.m Príde mi to ako keď sa hovorí o Elbruse ako o najvyššom vrchole Európy... ale nevadí. Výhľady sú z neho veľmi pekné a ako tip na takú pohodovú nenáročnú poldennú túru ho určite môžeme len odporúčať. Keď už na Slovensku zvykneme hovoriť o cestovnom ruchu, tak kvalitne a nielen vyznačené chodníky na takéto miesta sú úplný základ. Nie je to tak dávno čo sme písali o neďalekom obno

V podstate to bol taký vetroplachovský redakčný pojazd/pokec po lesných cestách na rozhraní Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Slovenského raja. Veď čo už robiť, keď sa dvaja podobne postihnutí aspoň raz za dlhý čas stretnú, a ešte aj tretí sa tam niekde naháňa na mtb-maratóne (report z pohľadu pretekára je na MTBIKERi ). To jednoducho bolo treba skoordinovať a po jazde aspoň na chvíľu (tri kofoly, dve hodiny? hehehe) povymieňať dojmy. Ešte aj počasie hralo do kariet: nie júnovo horúce, zrána zamračené, príjemné. Aj pár kvapiek na nás spadlo, a

Dedinky s priehradou Palcmanská Maša sú centrom a hlavným východiskovým bodom na túry do južnej časti Slovenského raja. Zatiaľ čo tej severnej časti Slovenského raja kraľujú rokliny, tak tá južná časť má zase možnosť kúpania a člnkovania na otvorenej vodnej ploche. Možnosti turistiky z Dediniek, alebo prípadne z Mlyniek (Časť Biele vody) si dnes doplníme jedinou sprístupnenou roklinou v okolí. Zejmarská roklina je síce kratšia, ale zato vďačná túra, ktorá sa dá pekne zokruhovať cez náhornú planinu Geravy. My sme na našu túru vyrazili od hotela Pr

Slovenský raj - Palcmanská Maša - Dedinky - Gačovská skala (1113 m) Južnej časti Slovenského raja dominuje vodná nádrž Palcmanská Maša s malou osadou Dedinky na jej brehu. Toto miesto prežívalo svoj vrchol niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď počas socializmu bolo predovšetkým v lete vyhľadávaným turistickým cieľom. V tom čase tu bola aj zodpovedajúca turistická infraštruktúra: hotel Priehrada a kemping s možnosťou ubytovania, aj v chatkách. Na priehrade, ktorá síce je najchladnejšou vodnou nádržou na Slovensku, kde je povolené kúpanie

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Preto takmer, lebo Slovenský raj v poriadnej zime, to sú ľady, ľady, ľady a všade sneh a pochodovanie v mačkách, alebo aspoň v mačiatkach. Po novoročnom odmäku sme nieže sneh nemali, ale ani toho ľadu nebolo toľko, čo by sa pýtalo, aj keď posledné noci poriadne chladné udreli. Prešli sme obe rokliny v podstate „naboso“, len na pár miestach si zaľadnený rebrík alebo skaly vyžiadali trochu opatrnosti. Dilemou bolo skôr neustále vymýšľanie, či skákať cez potok, alebo brodiť – ak si topánky na to trúfli. Niekedy si aj museli :-) Kto si to chce užiť

 Na svete už neexistujú biele miesta, neobjavené. Človek, ten ustráchaný a večne zvedavý živočích strčil svoj nos už do každého kúta Zeme. A keď to pôjde, čoskoro sa vyberie aj na iné planéty.  Žijeme divnú dobu, a covid, ten neľútostný nepriateľ mieša naše životy ako v divokej ruskej rulete. Zákaz pohybu, len do prírody v rámci okresu. Z Popradu väčšinou smerujú ľudia na vzduch na sever do Tatier, čo tak sa vydať, teraz keď je všetko ináč, aj opačne na juh kúsok za kopec a pozrieť miesta zdanlivo neobjavené?  Začíname stúpať po zjazdo

Je to takmer presne 40 rokov od požiaru, ktorý v júli 1976 zničil v dolnej časti rokliny a na strmých severných svahoch Pirča viac ako 30 hektárov lesa. Pred požiarom bol Kyseľ najnavštevovanejšou roklinou Slovenského Raja, teraz sa Správa NP rozhodla sprístupniť ho alternatívou, ktorá obmedzuje masovosť. Na dĺžke 1470m vybudovala spolu s HZS niekoľko oddelených úsekov ferratového chodníka, dohromady so 430 stúpačkami, 320 metrami istiaceho oceľového lana a 150 konzolami. Jeho trasa po stenách rokliny je vedená tak, aby sa vyhýbala miestam so vzácnou skalnou

Sedíme vo vlaku, ktorý smeruje z Horehronia do Margecian. Vystupujeme na stanici Telgárt - penzión. Vlak sa stráca v 1239m dlhom tuneli. Chvíľu čakáme, a už ho vidíme prechádzať oblúkovým Telgártskym viaduktom. My pokračujeme pešo po štátnej ceste č.66 smerom k sedlu Besník. Cestou míňame ďalší technický unikát – Chmarošský viadukt s deviatimi kamennými oblúkmi. Dostávame sa do pramennej oblasti Hrona. Prameň je zachytený v drevenej studničke, pri ktorej je altánok. Naberáme vodu do fľaše. Však koľkokrát má človek príležitosť piť čistú vodu

 Pekná, pohodová poldenná túra na najlepší vyhliadkový vrchol Slovenského raja. Na rozdiel od (v sezóne) frekventovaných roklín v severnej časti NP si môžeme v jeho južnej časti vychutnať pokojnú túru kaňonom, spestrenú náučným chodníkom pri Občasnom prameni, a vyhliadkovým kopcom. Parkujeme v obci Stratená (800m), kde panuje ešte pred hlavnou letnou sezónou veľký kľud. Priamo z obce popri kostole vyráža do kaňonu pod Sokolími skalami zelená značka. Prechádzame popri cintoríne a vnárame sa do lesa. V kaňone ostro stúpame a prechádzame popri malýc

 Pôvodne som v tomto článku chcel predstaviť pár perfektných chodníčkov na bajk v okolí Vernáru, tak trošku zabudnutej a zastrčenej obce neďaleko Popradu. Chcelo to roky hľadania a bajkovania po celom okolí, kým sa mi podarilo náhodou natrafiť na zarastené a zaváľané poľovnícke chodníčky v borovicovom lese nad Vernárom. O to väčšie bolo moje prekvapenie po jednom návrate domov zo zahraničia, keď som sa dozvedel, že kamaráti tam už chodia jazdiť, že chodníčky sú vyčistené a že za tým stojí partia jazdcov dokonca priamo z Vernáru... to bolo už dá

Rok 2013 priniesol v sieti turistických značkovaných trás viacero pozitívnych správ v podobe novovyznačených chodníkov, takpovediac po celom Slovensku. Je tomu tak aj v Slovenskom raji. Na jar tohto roku sa značkárom z KST Dobšiná konečne podarilo ukončiť dlhoročný boj s úradmi o zlegalizovanie chodníka na Ondrejisko (1272 m n. m.), kopec považovaný za najvyšší bod v Slovenskom raji. Jeden chodník tu už v minulosti vyznačený bol, no ten museli na podnet úradov značkári zatrieť. K pozitívnej zmene došlo až tento rok, a tak v máji 2013 mohol tamojš

Podlesok - Letanovský mlyn Také podmienky veru nebývajú každú zimu. Prielom Hornádu sa dá ísť peši, na korčuliach a dokonca aj na bežkách. Samozrejme ide sa po zamrznutom koryte riečky Hornád a nie letným chodníkom. Vzhľadom na nízke teploty podmienky ešte chvíľu vydržia. Aj cigáni využívajú priaznivé podmienky a  po zamrznutom koryte prepravujú drevo z Národného parku do osady :))     Takže turisti neváhajte!! zdraví Roland